R E F L E X I A Josipa Brandisa

Po niekoľkých úspešných spoluprácach Slovenského kultúrneho centra Našice a skupiny Kontrast (skupinové výstavy v Našiciach 2015, v Bratislave, Slovensko 2018), kam patrí aj Josip Brandis, a potom po jeho samostatných výstavách v galérii Kazamat v Osijeku (2016) a Waldingerovej galérii (2020), Josip Brandis konečne vystavuje v Slovenskom kultúrnom centre Našice.

V termíne od 22. októbra do 31. decembra 2021 výstavný priestor Slovenského kultúrneho centra Našice po prvý krát predstavuje umelecké diela inšpirované vidieckym priestorom, v ktorom suverénne v spolužití s väčšinovým obyvateľstvom prevláda slovenské kultúrne, historické a iné dedičstvo. Brandis predstavuje motívy každodenného života, v ktorom vyrastal, s pre jeho tvorbu rozpoznateľnou, neobvyklou farbou, s použitím rôznych odtieňov oranžovej a modrej na bielom pozadí. V Brandisovej tvorbe svoje miesto nachádzajú aj urbánne motívy, ale najmä moderný a inovatívny prístup k materiálom, ale aj technikám, čo naznačuje výraznú šírku jeho tvorby.

Na realizácii výstavy Slovenské kultúrne centrum Našice spolupracovalo s Vlastivedným múzeom Našice a Maticou slovenskou Josipovec. Finančnú podporu tomuto projektu poskytli Rada pre národnostné menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Zväz Slovákov.

Josip Brandis, výtvarný pedagóg a vizuálny umelec, sa narodil v roku 1989 v Đakove, promoval v roku 2013 na Umeleckej akadémii v Osijeku, na Oddelení výtvarného umenia (dnes Akadémia pre umenie a kultúru). V roku 2014 absolvoval pobyt v umeleckej rezidencii Art Quarter Budapest v Budapešti (Maďarsko). Ako mentor získal niekoľko cien za detskú výtvarnú tvorivosť a vlastnú umeleckú prax v oblasti súčasnej výtvarnej praxe, výskume v maliarskom médiu a rozšíreného sochárstva. Aktívne pôsobí na domácej kultúrnej scéne prostredníctvom samostatných, ale aj skupinových výstav. Je členom Chorvátskeho združenia výtvarných umelcov v Osijeku a členom výtvarnej skupiny Kontrast, ktorá pôsobí v rámci Matice slovenskej Josipovec Punitovský. Je spoluzakladateľom umeleckej organizácie Institucija/Inštitúcia.

Napriek sychravému počasiu sa na vernisáži v podvečerných hodinách 22. októbra zúčastnilo niekoľko desiatok milovníkov výtvarného umenia a Brandisových sledovateľov. Po úvodných slovách riaditeľky Slovenského kultúrneho centra v Našiciach Sandry Kraljovej Vukšićovej o doterajšej spolupráci, ktorá zahŕňa aj túto výstavu, sa krátko prihovorili aj riaditeľka Vlastivedného múzea Silvija Lučevnjaková a predsedníčka Matice slovenskej Josipovec Rozalija Kukučková. Odborne sa k výstave a tvorbe Josipa Brandisa vyjadril recenzent výstavy Igor Loinjak. Význam jeho prejavu na vernisáži sa zhoduje s recenziou, ktorú uvádzame:

Pri analýze cesty umeleckého rastu a dozrievania Josipa Brandisa by som povedal, že objavenie jeho maliarskeho habitu trvalo nejaký čas, aj keď už počas štúdií smeroval k maľbe a maľovaniu. Táto skutočnosť však neznamená, že Brandis zúrivo maľoval a uchovával svoje diela v bezpečí ateliéru, ale že maliarstvo chápal iba ako jeden z možných spôsobov vizuálnej komunikácie so svetom okolo seba a – v konečnom dôsledku – aj s publikom. Ak sa pokúsime zhrnúť Brandisovu umeleckú cestu od jeho prvých skupinových a samostatných výstav po súčasnosť, pozorujeme, že jednou z dôležitých súčastí autorovej tvorby je jeho spontánny a – v pozitívnom zmysle slova – extrémne voľný vzťah k motívu, ako to môžeme vidieť aj na tejto výstave. Hľadanie motívu v Brandisovom prípade najčastejšie pramenilo z umelcovho spontánneho procesu konfrontácie s priestorom a/alebo časom, v ktorom sa ocitol (práca na modeli drevenej sledovacej kamery, stvárňovanie „papierového polisu“ alebo vykonávanie mnohých zásahov do dopravných značiek). Zámerne zdôrazňujem zložku spontánneho vzťahu, pretože diela, ktoré tu umelec predstavuje, vyžarujú aj spomínanú motivačnú logiku.

Obrazy Josipa Brandisa vznikali od roku 2012 donedávna a dôvodom ich vzniku bola hlavne účasť na umeleckých sústredeniach. Tieto umelecké stretnutia poskytli maliarovi možnosť konať v súlade s jeho vlastným prístupom k tvorivosti a motívu. Jednou zo zásad je určite spolužitie s prostredím a pokus objaviť tie prírodné, kultúrne alebo infraštruktúrne aspekty, ktoré ho charakterizujú a zdobia. Tak vznikajú obrazy, predlohou pre ktoré sú staré fotografie, nádvoria a domy zaujímavé pre výtvarníka, cesty a ulice, chodníky, lesy alebo krajina tvarovaná spojením neba a roviny. Ďalším dôležitým aspektom Brandisovho prístupu je tempo práce, ktoré je rýchle a umožňuje umelcovi malým počtom ťahov štetca koloristicky prezentovať podstatné segmenty vybraných motívov. Jeho maliarstvo má niekoľko styčných bodov s ilustráciou, čo dáva umelcovi príležitosť nestratiť sa v detailoch a fragmentovaných senzáciách, ale zamerať sa na obraz ako celok, pretože ho pozorovateľ ako taký vníma.

Porovnávacia analýza obrazov odhaľuje ďalšiu charakteristiku, ktorá je do nich často vpletená kompozične. Ide o existenciu diagonálnej čiary, ktorá núti diváka obraz prežiť v určitom časovom intervale a prežívať dielo ako zachytený útržok totality, do ktorého umelec intuitívne vnáša dimenziu času. Aj keď diagonálny základ nie je jasne zdôraznený, Brandis sa snaží viesť oko pozorovateľa k bodu na obzore, kde sa zdá, že všetky sily viditeľnej reality sa zbiehajú jedným smerom, ktorý v skutočnosti neustále ustupuje. Tento jav je dôležitý pre pochopenie Brandisovej výtvarnej polohy, keďže nám svojou tvorbou ukazuje, že on sám je neustále na ceste objaviť niečo nové, možno nepolapiteľné, o čom svedčí exponovaný prierez jeho maliarstva, ktorý v kontexte výtvarníkovho doterajšieho opusu ukazuje, že v budúcnosti môžeme očakávať ešte množstvo zaujímavostí.

Výstava Reflexia Josipa Brandisa je prvou hosťujúcou výstavou vo výstavnej sieni Slovenského kultúrneho centra v Našiciach, kde budú prezentované výstavné aktivity Slovenského kultúrneho centra Našice, a veríme, že táto aj ďalšie výstavy si nájdu svojich návštevníkov.