Od výskumu k múzejnej pedagogike Výstava/-y textilných nápisových násteniek

V jesenných mesiacoch roku 2017 v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu kultúry Chorvátov v Devínskej Novej Vsi sa pre verejnosť sprístupnila putovná výstava Slovenského kultúrneho centra v Našiciach, ktorá prezentovala výsledky etnologického výskumu dvoch mladých odborníčok, dr. sc. Sandry Kraljovej Vukšićovej a mag. Tatjany Buhovej, o textilných nápisových nástenkách v prostredí slovenského etnika v Chorvátsku. Ako etnologičku a kurátorku výstava ma inšpirovala k tomu, aby som ju v nasledujúcom období so súhlasom vedenia Vlastivedného múzea v Galante zaradila do výstavného programu. K jej prezentácii ma viedlo viac dôvodov aj myšlienok. Múzeum počas svojej 50 ročnej existencie sa často venovalo výskumu a dokumentácii dejín a spôsobu života Slovákov z Dolnej zeme, ktorí sa v rámci repatriácie v roku 1947 usadili v Galante a priľahlých obciach. Hoci Slováci, ktorí v priebehu posledných 200 rokov prispievali k hospodárskemu oživovaniu Slavónie, nemali priamy kontakt k regiónom na juhozápadnom Slovensku, predsa ich osud mohol byť zaujímavý pre návštevníkov nášho múzea. V etnologickom zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Galante sa tiež nachádza významná zbierka vyšívaných a maľovaných textilných nápisových násteniek. Táto mohla slúžiť k tvorbe samostatnej výstavy, ktorá dopĺňa materiál spracovaný v prostredí Slovákov v Chorvátsku, umožňuje hľadať medzi nimi príbuzné črty i odlišnosti a rozširuje skúmanú tému nielen z hľadiska geografického rozmiestnenia, ale aj podľa výtvarného prejavu a variability.
Napriek ťažkostiam, ktoré zapríčinila situácia s pandémiou Covid-19, k realizácii výstav došlo začiatkom augusta 2020. Podľa pôvodných predstáv autoriek sa sprístupnili vo výstavných priestoroch múzea v Galante výstavy „dve v jednom“ 6. augusta. Vernisáž výstav sa kvôli epidemiologickým opatreniam uskutočnila online na facebookovej stránke Vlastivedného múzea v Galante. Spätne si ju možné pozrieť na https://www.youtube.com/watch?v=Z6FqA2x6ocs .
Putovná výstava násteniek Slovenského kultúrneho centra v Našiciach pod názvom Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek prezentuje zaujímavý a dôkladne spracovaný materiál, ktorý autorky výstavy vypracovali na základe dokumentácie 303 textilných nápisových násteniek v 16 lokalitách, v domácnostiach Slovákov žijúcich v Chorvátsku. V Galante sa vystavila kompletná putovná výstava. V rámci nej sa na výstavných paneloch podáva všeobecná charakteristika skúmaného materiálu podľa jednotlivých lokalít, analýza textilných nápisových násteniek podľa spôsobu výroby, farebnosti a techniky výšiviek, znázornených motívov a používaného jazyku nápisov na nich. Popri textovej časti môžeme na paneloch vidieť fotografie, ukážky najobľúbenejších a najzaujímavejších násteniek. Vo vitríne sú vystavené pomôcky používané k výrobe násteniek a tiež odborná literatúra o tejto téme.
Textilné nástenky sa do kultúrneho priestoru Uhorska a susedných krajín dostali zo severozápadu Európy, najmä z Holandska a Nemecka a vyskytovali sa od konca 19. storočia prevažne v mestskom prostredí. Obrazové kompozície násteniek vyjadrovali vkus dám vyšších spoločenských vrstiev, nápisy na nich odzrkadľovali ich vzdelanie. O niekoľko desaťročí neskôr sa stali obľúbenými doplnkami v interiéri bytov stredného meštianstva. Neskôr sa objavovali v populárnych módnych časopisoch a publikáciách pre domácnosť a sprostredkovávali pohľad na spôsob života a hodnotovú orientáciu mešťanov do domovov roľníkov a robotníkov. Lacné a ľahko udržiavateľné nástenky sa dostali aj do domov najchudobnejšej spoločenskej vrstvy. Užívatelia ich považovali za nástenné obrazy a v období medzi dvoma svetovými vojnami už boli neodmysliteľnými doplnkami v bytoch menej zámožných mešťanov, robotníkov a roľníkov. V modernizovanej kuchyni v spojitosti s používaním uzavretého sporáka spĺňali najčastejšie ochrannú funkciu. Ochraňovali od nečistôt nabielo natretú, alebo maľovanú stenu pri uzavretom ohnisku, čím zdôrazňovali poriadok a čistotu. V ojedinelých prípadoch, ak zobrazovali náboženskú tému, umiestnili ich v interiéri izby. V neskoršom období spĺňali ochrannú, resp. ozdobnú funkciu aj na stene pri ležadlách.
V etnologickej zbierke Vlastivedného múzea v Galante sa nachádza 65 vyšívaných a 10 farebne tlačených textilných násteniek, ktoré sa do múzejnej zbierky dostali z 15 lokalít galantského regiónu. Najstarší datovaný kus aj s monogramom, ktorý zobrazuje náboženskú tematiku, pochádza z roku 1927. Jedna tretina násteniek bola vyhotovená v období medzi dvoma svetovými vojnami. Nástenky v podobnom počte pochádzajú z 50. rokov, resp. zo 60. a 70. rokov 20. storočia. Nástenky farebnou tlačou sa v domácnostiach objavovali po 2. svetovej vojne. Materiál násteniek tvorí biele továrenské bavlnené plátno, ktoré najčastejšie vyšívali dievčatá v školskom veku a mladé ženy. Motívy na nich prinášajú zobrazenia (ľúbostný pár, ženu pri práci v kuchyni, náboženské námety, žánrové obrázky) často v spojení s nápismi, vyjadrujúcimi schémy malomestských predstáv o živote. Keďže zberná oblasť Vlastivedného múzea v Galante je obývaná s etnicky zmiešaným obyvateľstvom, textová časť násteniek je napísaná prevažne v maďarčine a slovenčine, v ojedinelých prípadoch v češtine a nemčine. Z fondu násteniek sa pod názvom Textilné vyšívané nástenky v zbierkach Vlastivedného múzea v Galante zrealizovala samostatná výstava a ponúkala z nich výber v počte 40 ks, ďalej vzory na vyhotovenie predkreslených motívov násteniek a ukážky dobových interiérov s nástenkami.
Textilné nástenky sú hmotnými dokladmi o spôsobe života, móde, morálnych a všeobecno-spoločenských hodnotách v časoch, kedy vznikali a boli mimoriadne obľúbené. Materiál prezentovaný v rámci obidvoch výstav poukazuje na ich rôznorodosť, ale i na príbuzné výtvarné zobrazenie a textové zložky.
Vlastivedné múzeum v Galante sa počas trvania výstav snažilo upriamiť pozornosť záujemcov na všeobecne obľúbené témy zobrazené na textilných nástenkách. Vyhlásilo súťaž o najlepší návrh nástenky dnešných moderných gazdiniek, pričom sa na súťažných prácach oceňovalo výtvarné riešenie a dôvtipnosť textovej časti. Pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva dňa 26. septembra 2020 pozývalo záujemcov histórie na prednášku prof. PhDr. Marty Botíkovej, CSc. a prof. PhDr. Jána Botíka, DrSC. o dejinách vysťahovalectva a etnokultúrnych osudoch Slovákov v Chorvátsku. Účastníci prednášky si mohli v podaní manželov Botíkovcov vypočuť významné poznatky o pôvode kolonistov, o procese osídľovania južných častí Uhorska v 18. a 19. storočí, o príčinách migrácie Slovákov na Dolnú zem a do Chorvátska a o pôvode slovenských vysťahovalcov. Ďalej hovorili o sídelných oblastiach Slovákov v Chorvátsku, o charakteristike Slovákmi osídlených obcí, o spôsobe života, o zotrvačnosti a zmenách v ich živote. Vyzdvihli význam šľachtického rodu Pejačevičovcov v historickej pamäti slovenských kolonistov. Venovali sa aj otázkam menšinového život a riešenia národnostných záujmov Slovákov v Chorvátsku, ktorí do roku 1918 nemali žiadnu inštitúciu. Po prvej svetovej vojne začal tu pôsobiť Československý zväz a po druhej svetovej vojne Zväz Čechov a Slovákov. Zdôrazňovali, že nová a životaschopnejšia kapitola národnostného života Slovákov v Chorvátsku sa začala odvíjať od založenia Matice slovenskej v Chorvátskej republike (1991), ktorá od roku 1998 pôsobí pod názvom Zväz Slovákov v Chorvátsku a zastrešuje 12 miestnych národnostných odborov. Prednášku je možné sledovať na videoprezentácii: https://www.youtube.com/watch?v=piqTNYwcSFI.
Obidve výstavy vo Vlastivednom múzeu v Galante trvali do 10. októbra 2020. Na webovej stránke múzea sa o výstavách nachádzajú podrobné informácie v podobe internetového katalógu: https://www.muzeumgalanta.sk/muzejna-pedagogika/ponuka-prednasok/textilne-vysivane-nastenky-v-zbierkach-vlastivedneho-muzea-v-galante-163sk.html; https://www.muzeumgalanta.sk/muzejna-pedagogika/ponuka-prednasok/textilne-napisove-nastenky-vytvarne-prejavy-nasich-babiciek-164sk.html
a videoprezentácie: https://youtu.be/qjDyWRZCnEE.
PhDr. Izabela Danterová