Konferencia pri príležitosti 220 rokov Slovákov v Nadlaku

Pri príležitosti výročia 220 rokov života Slovákov v Nadlaku Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku pripravil medzinárodnú konferenciu.

Slováci v Nadlaku žijú už 220 rokov. Pri tejto príležitosti sa uvedení organizátori rozhodli usporiadať medzinárodnú konferenciu, prostredníctvom ktorej sa zhromaždia nové poznatky o Slovákov v Nadlaku, doplnia sa existujúce zachytené v rôznych zborníkoch a iných publikáciách. Práve z dôvodu množstva poznatkov o Slovákoch v Nadlaku, ale aj neprebádaných tém, plánovaná konferencia za cieľ mala prezentovať príspevky prioritne zamerané na obdobie posledného polstoročia života tejto slovenskej komunity.

Počas konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. – 18. novembra 2023 v Nadlaku (Rumunsko), boli prezentované práce, rozčlenené do rôznych tematických okruhov: História Slovákov v Nadlaku; Spolky, organizácie a inštitúcie Slovákov v Nadlaku; Školstvo, vzdelávanie nadlackých Slovákov; Kultúra Slovákov v Nadlaku; Náboženské aspekty nadlackých Slovákov; Osobnosti nadlackých Slovákov; Spolupráca nadlackých Slovákov s inými slovenskými komunitami v zahraničí a s materskou krajinou.

Riaditeľka Slovenského kultúrneho centra v Našiciach Sandra Kraljová Vukšićová prezentovala príspevok pod názvom Spolupráca Slovákov v Chorvátsku s nadlackými Slovákmi po vzniku Chorvátskej republiky.

Príspevok uvádza, že kontakty a spolupráca Slovákov z Chorvátska s krajanmi z Nadlaku vznikli v rámci starostlivosti materskej krajiny o Slovákov v zahraničí, a to najmä pri stretnutiach na rozličných fórach, ktoré Slovensko prostredníctvom inštitúcií organizuje pre krajanský svet alebo pre užšiu cieľovú skupinu – pre dolnozemských Slovákov, ale aj na základe dolnozemskej subkultúry, a to s cieľom zachovania vedomia etnickej príslušnosti či etnického pôvodu. Jeden zo základných znakov etnickej identity je jazyk. 

Ovládanie spoločnej materinskej reči aj po 220 rokov vysťahovania sa na územie dnešného Rumunska, či o niečo neskôr na územie dnešného Chorvátska, umožňuje Slovákom dorozumieť sa. A aby to tak bolo čo najdlhšie, je dôležitá snaha rozvíjať spoluprácu v oblasti kultúry, a predovšetkým v oblasti vzdelávania. Tú podľa organizátora rozdelila do niekoľkých skupín.

1. Spolupráca na programoch, ktoré organizujú priamo nadlackí Slováci, alebo Asociácia dolnozemských Slovákov, v ktorej majú zastúpenie aj Slováci z Nadlaku či Osvetová komisia Matice slovenskej v Srbsku Báčsky Petrovec, kde sa dolnozemci stretávajú na území niekdajšej Dolnej zeme

2. Spolupráca na programoch, ktoré organizuje Slovenská republika pre svojich krajanov prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
3. Spolupráca na programoch, ktoré organizujú Slováci v Chorvátsku.

Uvedené skupiny rozčlenila na konkrétne podujatia a ich stručnú charakteristiku – termín a miesto uskutočnenia, charakteristiku účastníkov z Chorvátska, názov príspevku a podobne.

Na záver uviedla pozitívne dôsledky spolupráce, a to sú vzájomné ovplyvňovanie či obohacovanie, odborná výpomoc medzi komunitami, posilnenie komunity zvnútra a zvonka a synergiu v požiadavkách čo prináša zvýšenú pravdepodobnosť úspechu dosiahnuť cieľ.

Scroll to Top