SKC Našice na medzinárodnej konferencii v Nadlaku

Na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme Ondreja Štefanka sa Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku v súčinnosti so Svetovým združením Slovákov v zahraničí rozhodla založiť Cenu Ondreja Štefanka, ktorá sa od roku 2009 každoročne udeľuje spravidla dvom žijúcim osobnostiam slovenského sveta. Dňa 20. marca 2025 bola v centrálnom sídle Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku udelená uvedená cena, ktorej tohtoročnými laureátmi sa stali: Ladislav Lenovský zo Slovenska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete, Samuel Čelovský zo Srbska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete a Ľubomír Molitoris z Poľska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete.

Pravidelne sa deň po udelení Ceny Ondreja Štefanka koná medzinárodná konferencia v organizácii Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku. V tomto roku sa uskutočnila v dňoch 21. – 22. marca 2025 pod názvom Folklór v kontexte dolnozemských Slovákov. Folklór a ďalšie fenomény úzko s ním spojené (folklorizmus, folklorizácia, folklórna štylizácia atď.), patria k základným znakom bytia, života, kultúry a tradícií dolnozemských Slovákov. Viaceré javy, ktoré sú úzko spojené s folklórom sú stále súčasťou národného a kultúrneho profilu tejto vetvy zahraničných Slovákov – niektoré ako súčasť tradícií, ktoré si príslušníci dolnozemskej komunity udržiavajú od svojho príchodu z územia Slovenska, niektoré zasa ako javy, ktoré sa postupne formovali v špecifických podmienkach Dolnej zeme.

Bohatý program konferencie, na ktorej odznelo okolo tridsať príspevkov autorov zo Slovenska, Maďarska, Srbska, Chorvátska a Rumunska, bude zaznamenaný vo forme zborníka. V ňom nájde svoje miesto aj príspevok s názvom Etno dom – miesto ochrany, prezentácie a revitalizácie kultúrneho dedičstva – príklad dobrej praxe, ktorý odznel v rámci prvého dňa tohto dvojdňového stretnutia odborníkov z Dolnej zeme a Slovenska. Autorka príspevku Sandra Kraljová Vukšićová so spolupracovníčkou Tatjanou Seničaninovou prezentovala Slovenský etno domu v Lipovľanoch ako zatiaľ ojedinelý projekt v rámci slovenskej komunity v Chorvátsku, a v mnohých ohľadoch aj v rámci celkovo 22 národnostných menšín v Chorvátsku. Na uvedenom príklade poukázala na význam systematického prístupu pri zachovaní kultúrneho dedičstva slovenskej národnostnej menšiny prostredníctvom etno domu v Lipovľanoch a príslušnej rodinnej pozostalosti sformovanej do etnografickej zbierky, dokumentačnej zbierky tlačovín a foto negatívov na skle, a uvedený projekt Matice slovenskej Lipovľany prezentovala ako príklade dobrej praxe.

Cieľom konferencie bolo realizovať čo najširšiu analýzu jednotlivých segmentov folklórnych fenoménov v kontexte dolnozemských Slovákov. Výstupy konferenčných príspevkov prispeli k obohateniu poznania o prítomnosti, ale aj minulosti folklórnych javov – o ich variantoch, premenách alebo aj postupnom zániku, avšak na strane druhej informovali aj o vzniku nových fenoménov tejto časti kultúrneho dedičstva.