Zamestnankyne Slovenského kultúrneho centra v Našiciach uzatvorili pracovný rok spoluprácou s Maticou slovenskou z Iloku, kde 20. decembra v priestoroch Slovenského domu realizovali etnografický výskum holičského remesla medzi Slovákmi v Iloku. Bola to príležitosť, pri ktorej dvere vlastného a už viac desaťročí neexistujúceho holičstva v duchu otvoril holiar Đuro Mihalčić. Pospomínal si na rodinné zázemie, svoju súkromnú a pracovnú životnú cestu, ale aj na svojho nebohého dedka Dušana, ktorý pôsobil v období, kedy okrem holenia holiči púšťali krv a trhali zuby. Z detailného popisu priestoru, holičských nástrojov a postupov úpravy vlasov alebo fúzov či brady bolo jasne vidieť emotívnu väzbu majstra holiča v dôchodku k svojmu remeslu. O svoje skúsenosti a spomienky na danú tému sa ochotne podelila aj Ružena Kozová, ktorá sa vydala do holičskej rodiny. Ruženkin pán svokor Jozo bol holič, a neskôr holiareň, v ktorej aj sama pomáhala, prebral jej manžel. Do tretice bol do výskumu ako informátor zapojený aj Vlatko Mudroh, ktorý ako dieťa chodil ku Kozovcom do holičstva nachádzajúceho sa v rodinnom dome, ktorý aj dnes stojí po pravom boku Slovenského domu.