6. Stretnutie folkloristov v Orebići
Tohtoročné, už šieste Stretnutie folkloristov v Orebići opäť potvrdilo, že slovenská ľudová kultúra dokáže spájať ľudí naprieč hranicami. Podujatie v organizácií Slovenského kultúrneho centra Našice sa uskutočnilo v Kultúrno-edukačnom centre Zväzu Slovákov v Chorvátsku v Orebići, ktoré sa počas jedného týždňa stalo priestorom pre odbornú prácu, vzdelávanie, tvorivú spoluprácu a vzájomné spoznávanie folklórnych tradícií.
Medzinárodné podujatie spojilo folkloristov z Chorvátska, Srbska, Rumunska a Poľska, pričom Slovensko malo významné zastúpenie prostredníctvom odborných lektorov, ktorí počas celého týždňa viedli účastníkov v tanečnej, speváckej, hudobnej i interpretačnej oblasti.
V Orebići sa stretli predstavitelia slovenských folklórnych kolektívov a kultúrnych spolkov z Chorvátska, folkloristi zo slovenských komunít v Srbsku a Rumunsku a účastníci z Poľska. Chorvátsko zastupovali okrem iných Matica slovenská Soľany, Matica slovenská Međurić, Matica slovenská Ilok, Matica slovenská Osijek a Slovenské kultúrne centrum Našice.
Slovensko bolo zastúpené odborným tímom v zložení Mgr. art. Martin Urban, PhD., Mgr. Tatiana Urbanová, Matúš Urban, Mgr. Leonóra Súdiová a Mgr. Peter Pavlík, PhD. Ich úlohou bolo nielen odovzdávať účastníkom odborné poznatky a skúsenosti, ale predovšetkým sprevádzať ich počas celého tvorivého procesu – od práce s tradičným folklórnym materiálom až po jeho spracovanie do scénickej podoby.
Práve prepojenie účastníkov z rôznych krajín s odborným vedením zo Slovenska vytvorilo jedinečný priestor na výmenu skúseností, vzájomné učenie a tvorivú spoluprácu. Každý kolektív priniesol vlastné piesne, tance, hudobné prejavy a interpretačné skúsenosti. Počas spoločnej práce sa však jednotlivé tradície začali prepájať a vznikal program, ktorý bol výsledkom spoločného úsilia všetkých zúčastnených.
Záverečný program zároveň ukázal pozoruhodnú rozmanitosť slovenského folklóru, ktorý sa zachováva a rozvíja v jednotlivých slovenských komunitách mimo Slovenska. Predstavili sa Sálašan z Nadlaku pod vedením Kristíny Jucan, Hajduky z Vyšných Lápš s vedúcou Dorotou Moś, dievčatá zo Solian, mládežníci z Međurića pod vedením Eleny Vasik, rodina Šándorovcov z Iloku a reprezentanti SKOS Pivnica, pričom každá komunita priniesla na spoločné javisko vlastný charakteristický repertoár a zároveň ho formou tanečného domu učili ostatných partnerov semináru.
Jednotlivé vystúpenia boli dôkazom toho, že slovenská ľudová kultúra sa v každej komunite vyvíjala v špecifických podmienkach a získala vlastný regionálny charakter. Napriek tomu zostáva jej spoločným menovateľom slovenská tradícia, jazyk, hudba, spev a tanec.
Práve spoločná práca v Orebići umožnila účastníkom tieto rozdiely nielen predstaviť, ale predovšetkým navzájom spoznávať, porovnávať a odovzdávať si skúsenosti. Folklór sa tak nestal iba predmetom prezentácie, ale živým priestorom spoločného učenia.
Významným prvkom šiesteho ročníka bolo aktívne odborné zastúpenie Slovenska. Mgr. art. Martin Urban, PhD., sa na projekte podieľa od jeho začiatku a bol lektorom všetkých piatich predchádzajúcich ročníkov.
Jeho dlhoročná skúsenosť s prácou v slovenských krajanských komunitách umožňuje prepájať odborné poznatky a skúsenosti zo Slovenska s konkrétnymi potrebami folklórnych kolektívov pôsobiacich mimo Slovenska. Aj preto má jeho pôsobenie v projekte význam nielen z hľadiska tanečnej či hudobnej odbornosti, ale aj z hľadiska uchovávania a ďalšieho rozvíjania folklórnych tradícií slovenských komunít.
Lektori pritom nevystupovali iba v pozícii učiteľov. Dôležitou súčasťou workshopov bola vzájomná tvorivá spolupráca. Účastníci prinášali vlastný folklórny materiál, svoje interpretačné skúsenosti a poznatky zo svojich komunít, zatiaľ čo lektori pomáhali hľadať možnosti jeho vhodného scénického spracovania.
Vznikal tak prirodzený dialóg medzi tradíciou a súčasným javiskovým spracovaním. Počas jediného týždňa sa v Orebići stretli folklórne tradície viacerých slovenských komunít s odbornými skúsenosťami zo Slovenska. Výsledkom nebolo iba osvojenie nových tanečných, speváckych či hudobných prvkov, ale predovšetkým spoločný kultúrny zážitok a nový program vytvorený spoluprácou účastníkov a lektorov.
Vyvrcholením celého týždňa bol záverečný program, v ktorom jednotlivé skupiny predstavili vlastný folklórny materiál a zároveň sa všetci účastníci spojili v spoločných číslach.
Osobitne zaujímavou časťou bola Škola spevu s divákmi pod vedením Lienky Súdiovej, ktorá ukázala, že folklór nemusí zostať iba prezentáciou na javisku. Môže byť živým spôsobom komunikácie, ktorý prirodzene prepája účinkujúcich s publikom a vytvára priestor na spoločný zážitok.
Hru na pastierskych hranozvučných nástrojoch vystriedal tanečný materiál z Nadlaku v prevedení Sálašanu – čardáš, Hopcip poľka a Šlaufox. Pridali sa Pivničania so Stepom. Hajduky z Vyšných Lápš ponúkli spev a čardáš na pieseň Stará baba, akrobatický mužský tanec šikovnosti Jo Mazur. Iločania potešili spevom Ivanky a Martina Šándorovcov a ukážkou tancov pod vedením Aničky Šándorovej, rodenej Miksadovej. Pommáhal jej, ako partner, bývalý profesionálny tanečník a aktívny tanečný pedagóg Dorin Ovidiu Popa z Nadlaku. Spev dievčat zo Solian bol príjemným potešením a výsledkom metodickej prípravy s podporou kapely zloženej z huslistiek Tamarky Urbanovej a Ivanky Šándorovej, basičkára Martina – syna Ivana Šándora, ktorý tento krát hral na violu, multi inštrumentalistu Petra Pavlíka, kontrabasistu Matúša Urbana a primášky Lienky Súdiovej. Z Međuriču sa do kapely s akordeónom pridal aj Anton Uzel, ktorý neskôr so spolutanečnikmi a pod vedením Eleny Vasik zatancoval ukážku horehoronského tanca z repertoáru ich súboru Orava. Z Vojvodiny, z Pivnice prišli skúsení tanečníci a predviedli svoje originálne dynamické tance a plnohodnotne sa prepájali aj spevom, herectvom a tancom s ostatnými skupinami. Napríklad Kristián Baďura si zatancoval Jo Mazur s Lapšanmi.
Program vyvrcholil spoločným blokom Tance zo Šumiaca, v ktorom bolo uvedené mužské cifrovanie podľa vzoru Juraja Čupku Murára s pomenovaním Jánošíkov tanec, ďalej Do kolesa, Šorový a Čardáš, viachlasné spevy a piesne Ovečka belička, Koby mňa mati, Vyhorela lipka, Vydám sa vám, Dolina, dolina, Hojže dievča, Pod úbočou a Dozrievajú zelenie jahody v šumiackom hodobno-tanečnom nárečí.
Spoločné finále symbolicky uzavrelo celý týždeň práce. Na jednom javisku sa stretli účastníci z rôznych krajín a komunít, rôznych generácií i s rôznymi skúsenosťami. Spájal ich však spoločný záujem a zdieľanie vlastných pokladov slovenskej ľudovej kultúry a jej živé odovzdávanie ďalším generáciám.
Orebić ako priestor pre spoluprácu a odovzdávanie skúseností naplnil svoj potenciál.
Špecifikom Stretnutia folkloristov je skutočnosť, že nejde iba o jednorazové folklórne vystúpenie. Ťažisko podujatia spočíva v aktívnej práci, vzdelávaní, tvorbe a vzájomnom odovzdávaní skúseností.
Účastníci počas týždňa pracujú spoločne, učia sa nové tanečné, spevácke a tréningové techniky, tanečné prvky a nárečia, metódy práce a zábavy, konfrontujú svoje skúsenosti a zároveň spoznávajú folklór iných slovenských komunít. Takýto spôsob práce vytvára prirodzené väzby medzi ľuďmi, ktoré presahujú samotné podujatie.
Kultúrno-edukačné centrum Zväzu Slovákov v Chorvátsku v Orebići sa tak ukazuje ako vhodný priestor nielen na organizovanie kultúrnych podujatí, ale aj na dlhodobejšiu odbornú a vzdelávaciu prácu v oblasti slovenskej kultúry. Orebić sa postupne stáva miestom, kde sa stretávajú slovenské folklórne tradície z rôznych častí Európy a kde sa vytvára priestor na ich ďalšie rozvíjanie.
Organizátori už teraz počítajú s pokračovaním projektu aj v budúcom roku. Zámerom je zachovať Orebić ako miesto stretnutia, rovnakú dĺžku podujatia a kontinuálne odborné vedenie, pričom účastníci sa budú v jednotlivých ročníkoch obmieňať.
Projekt tak môže postupne osloviť ďalších tanečníkov, spevákov, hudobníkov a vedúcich folklórnych kolektívov. Zároveň zostane zachovaný jeho základný princíp – spájať ľudí z rôznych slovenských komunít a vytvárať priestor na odbornú a tvorivú spoluprácu pod vedením lektorov zo Slovenska.
Šesť ročníkov Stretnutia folkloristov ukazuje, že takéto projekty majú svoje pevné miesto v kultúrnom živote slovenských komunít. Ich význam nespočíva iba v uchovávaní tradičného repertoáru. Rovnako dôležité je vytváranie vzťahov medzi jednotlivými komunitami, odovzdávanie skúseností mladším generáciám a hľadanie nových spôsobov, ako slovenskú ľudovú kultúru udržať živú.
Orebić tak počas jedného týždňa nebol iba miestom folklórneho stretnutia. Stal sa priestorom, kde sa stretli ľudia, tradície a skúsenosti – a kde sa slovenský folklór opäť ukázal ako živá kultúra, ktorá dokáže spájať komunity aj napriek hraniciam.
Záverečný program si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=CJDaDwrwVgE
