Realizácia projektu Erasmus + Ja Som v SKC v Našiciach

Krátkodobé školiace podujatie projektu Ja Som podporeného z programu Erasmus +, ktorého riešiteľom je Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela, bolo zamerané na metodické usmernenie pri tvorbe výstupu projektu. Konalo sa v čase od 10. – 12. augusta 2020 v Našiciach (Chorvátsko), v priestoroch Slovenského kultúrneho centra Našice. Školenia sa zúčastnili Dr. sc. Sandra Kraljová Vukšićová a Mgr. Tatjana Seničaninová z Chorvátska, Mgr.art. Martin Urban, PhD. a Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová z vysielajúcej organizácie Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice (Slovensko) a Mgr. Alexander Mlinárcsik zo Slovenského Lýcea v Bodonoši (Rumunsko).

Primárnym zámerom školenia bolo definovať ciele a metodiku práce. V súlade s hlavným cieľom a výstupom projektu, ktorým je vytvorenie didaktického materiálu, ako praktickej pomôcky pedagógom, vychovávateľom a kultúrnym pracovníkom pôsobiacim v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí, partneri zúčastnení na školení sa zhodli, že výsledkom ich práce bude textový a obrázkový materiál obsahujúci možnosti scénického spracovania prvkov slovenskej tradičnej kultúry, folklórnych či divadelných súborov. Pri tom použili metódy, ako sú terénny výskum, analógia, analýza a porovnávanie. Vychádzali zo sumáru aktuálnej situácie slovenských folklórnych a divadelných kolektívov v Chorvátsku a literárnej rešerše, ktorú si už na začiatku projektu spoločne pripravili všetci partneri.

Metodiku práce na začiatku školenia prítomným predstavila Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová. Následne Mgr. art. Matin Urban, PhD. podal prehľad scénického prejavu Slovákov v Chorvátsku a Mgr. Alexander Mlinárcsik sa zameral na súčasný stav slovenských folklórnych kolektívov na Bihore, v Rumunsku. Školenie viedli Dr. sc. Sandra Kralj Vukšić a Mgr. Tatjana Seničanin spred hostiteľskej organizácie.

Pridanou hodnotou programu bol zber materiálu nehmotného kultúrneho dedičstva medzi Slovákmi v Josipovci Punitovskom a Zokovom Gaji, ktorý poslúžil na analýzu partnerom zo Slovenska a Rumunska. Zber materiálu v Josipovci Punitovskom sa uskutočnil v spolupráci s tamojšou maticou slovenskou. Za organizáciu informátorov poďakovanie patri Anici Popovićovej, ktorá okrem Tonky Kuricovej, Slavici Kukučkovej, Katy Kuricovej a Marije Smoljovej bola aj vzácny informátor. V Zokovom Gaji predseda matice Nikola Čiš podporil účasť jej členov na projekte, dokonca sa aj sám zapojil, popri ženskej zostave informatorov: Etelky Bakoškovej, Evici Hološovej, Anky Gardlovej, Etelky Amentovej, Biljany Čišovej a Lydii Hološovej, ktorá zorganizovala stretnutie v matičných priestoroch. Z bohatého materiálu zapôsobil najmä kompaktný a originálny obraz slovenskej svadby a autentické detské ľudové hry v Josipovci Punitovskom, ako aj archaický a raritný dvojhlasný spev žien v Zokovom Gaji, či piesňový a obradový materiál vianočných a veľkonočných zvykov.

Pri tejto príležitosti v priestoroch SKC Našice sa konalo aj školenie pre vedúcich súborov a tanečných pedagógov z matíc slovenských v Chorvátsku, z ktorého vyplynuli ďalšie motivačné a didaktické postupy dôležité pre projekt Ja Som.

Školenie malo viacrozmerný prínos pre zlepšenie kvality vzdelávania a vnútorného systému projektu. Výstupom trojdňového školenia bude sumára správa, kde Mgr.art. Martin Urban, PhD. odprezentuje zadefinované metodické a didaktické postupy v práci s folklórnymi kolektívmi, spracuje prehľad scénického prejavu slovenských folklórnych súborov v Chorvátsku s odkazmi na YouTube záznamy a z realizovaného seminára vypracuje odbornú správu. Mgr. Alexander Mlinárcsik pripraví text s video odkazmi o aktuálnej situácii folklórnych súborov na Bihore v Rumunsku a Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová spracuje materiál z terénnych výskumov.

Realizovaná pracovná cesta prispela nie len k obohateniu poznatkov priamych účastníkov školenia, ale aj všeobecne načrtla ďalšie postupy, praktické ukážky a zdroje pri práci na projekte Ja Som. Ďalšie školenia sa uskutočnia v Rumunsku, v Teoretickom Lýceu J. Kozačeka v Bodonoši a na Novosadskej univerzite v Srbsku.
text: Katarína Mosnáková Bagľašová

Previous
Next