Návratový výskum holičského remesla v Iloku

Rozhovory s ilockými respondentmi, a predovšetkým výpovede o evidovaných predmetoch súvisiacich s holičstvom v muzeálnej zbierke mesta Iloku, len potvrdili, že v rámci výskumu je nevyhnutné preskúmať muzeálne zbierky a literatúru. 

S cieľom nadobudnutia údajov o predmetoch, ktoré v minulosti používala mužská časť ilockého obyvateľstva na holenie, sme oslovili Múzeum mesta Ilok, v ktorom nás 9. mája srdečne privítal vedúci kultúrnohistorického oddelenia Marko Kevo s vopred pripravenou literatúrou a požadovanými predmetmi. Pozornosť si obzvlášť zaslúžili dva predmety, ktoré ešte v roku 1972 Múzeu mesta Ilok daroval Željko Streharski. Britva vyrobená okolo roku 1930 v Nemecku alebo v Rakúsku a držiak na žiletku zo začiatku 20. storočia, ktorý sa do Iloku dostal až zo Spojených štátov amerických, boli k dispozícii fyzicky, ale zároveň aj s evidenčným listom – záznamom spracovania predmetu podľa muzeálnych noriem. 

K doplneniu materiálu na zadanú tému je do výskumu zaradená aj návšteva slovenského cintorína v Iloku. Podľa pokynov pani Ruženy Kozovej „pri česme, hneď v druhom rade, pri tom veľkom bielom Menďanovom, tam je náš“ sa dal ľahko vyhľadať hrob dvoch nebohých ilockých holiarov – Slovákov: jej manžela Jozefa Kozu a otca, jeho menovca, po ktorom prebrali holičstvo situované v rodinnom dome, a v ktorom aj Ruženka pomáhala, keď svokor alebo manžel nestíhali. Získaný materiál v rámci návratového výskumu umožní dôkladnejšie spracovanie širšieho obrazu o holičoch a holičstvách medzi Slovákmi.