Terénny výskum holičského remesla medzi Slovákmi v Chorvátsku v Lipovľanoch a Iloku
Vďaka podpore Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, Slovenské kultúrne centrum v Našiciach koncom roka 2018 pokračovalo s projektom terénneho výskumu holičského remesla medzi Slovákmi v Chorvátsku. Prvý decembrový výskum sa uskutočnil v spolupráci s Maticou slovenskou v Lipovľanoch 14. decémbra. Účastníci rozhovoru boli dlhoročný predseda MS v Lipovľanoch Branko Vincent a dlhoročný holič v dedine Antun Juratovac (obaja sú pôvodom Slováci). Podľa údajov bol otec Branka Vincenta vyučeným holičom a do roku 1943 pôsobil v Lipovľanoch, po čom bol prevezený do koncentračného tábora Jasenovac. No Branko predsa si pamätá na otcove remeslo a holiareň, v ktorej pracoval, a časť z atmosféry z toho obdobia. Informátori spočítali všetkých holičov a učňov, ktorí pôsobili v Lipovľanoch za posledných 60 a viac rokov. Majster holič Antun Juratovac priniesol pri tejto príležitosti komplet kaderníckych a holičských nástrojov a podrobne opísal spôsob holenia, spomínajúc si pri tom aj na niektoré príhody z toho obdobia. Na konci prispel svojimi zážitkami na uvedenú tému aj Josip Krajči.
Zamestnankyne Slovenského kultúrneho centra v Našiciach uzatvorili pracovný rok spoluprácou s Maticou slovenskou z Iloku, kde 20. decembra v priestoroch Slovenského domu realizovali etnografický výskum holičského remesla medzi Slovákmi v Iloku. Bola to príležitosť, pri ktorej dvere vlastného a už viac desaťročí neexistujúceho holičstva v duchu otvoril holiar Đuro Mihalčić. Pospomínal si na rodinné zázemie, svoju súkromnú a pracovnú životnú cestu, ale aj na svojho nebohého dedka Dušana, ktorý pôsobil v období, kedy okrem holenia holiči púšťali krv a trhali zuby. Z detailného popisu priestoru, holičských nástrojov a postupov úpravy vlasov alebo fúzov či brady bolo jasne vidieť emotívnu väzbu majstra holiča v dôchodku k svojmu remeslu. O svoje skúsenosti a spomienky na danú tému sa ochotne podelila aj Ružena Kozová, ktorá sa vydala do holičskej rodiny. Ruženkin pán svokor Jozo bol holič, a neskôr holiareň, v ktorej aj sama pomáhala, prebral jej manžel. Do tretice bol do výskumu ako informátor zapojený aj Vlatko Mudroh, ktorý ako dieťa chodil ku Kozovcom do holičstva nachádzajúceho sa v rodinnom dome, ktorý aj dnes stojí po pravom boku Slovenského domu.
