Predseda Zväzu Slovákov: Slovensko je môj druhý domov

Posledných sedem rokov pôsobí Zväz Slovákov pod vedením predsedu Mirka Vavru. Zároveň je pán Vavra prvým človekom redakcie tohto časopisu, ktorý Zväz Slovákov vydáva od roku 1991. Profesionálne je zamestnancom najväčšej chorvátskej spoločnosti na distribúciu elektrickej energie HEP ELEKTRA s.r.o., čo je v súlade s jeho vysokoškolským vzdelaním na Elektrotechnickej fakulte, kde v roku 1990 získal titul inžiniera elektrotechniky. Prácu predsedu Zväzu Slovákov vykonáva ako dobrovoľník, a tak vykonával aj prácu starostu v obci Punitovce v období rokov 2005 – 2013. S nami sa podelil o svoje skúsenosti, názory a zážitky z poslednej dekády svojho života, kedy sa intenzívnejšie venuje slovenskosti v Chorvátsku.

Prežívame zvláštne časy. Ako sa súčasná globálna situácia, keď sú sociálne kontakty značne obmedzené a nezriedka aj zakázané, odzrkadľuje na vykonávaní funkcie predsedu Zväzu Slovákov?

Zväz Slovákov je občianske združenie združujúce 15 Matíc slovenských, ktoré má 1758 členov (z toho 375 detí, 729 žien, 654 mužov), z čoho je aktívnych 981 členov. Členom združenia je aj Slovenské kultúrne centrum v Našiciach. Kvôli situácii s COVID-19 a predpísaným epidemickým opatreniam sa uskutočnilo veľmi málo podujatí a niekoľko zhromaždení. Neuskutočnili sa podujatia Zväzu: festival detského folklóru, folklórny festival dospelých ani Festival slovenskej hudby a piesní v Chorvátskej republike. Spoločne sme sa predstavili na rôznych podujatiach – miestnych, regionálnych, národných a medzinárodných, a to na 144 rôznych vystúpeniach, podujatiach, výstavách, knižných prezentáciách a iných aktivitách. Uskutočnilo sa 1126 skúšok a dielní. Vydavateľskú činnosť Zväzu Slovákov sme obohatili o dve nové publikácie a začiatkom roka sme pri príležitosti 25. výročia organizovania detského festivalu slovenského folklóru v Chorvátsku skromne predstavili fotomonografiu Naše deti, naša radosť – Naša djeca, naše veselje. V minulom roku pokračovala obnova a úprava budovy Zväzu (kancelárií, rokovacej miestnosti, archívov, hygienických zariadení, kuchyne, chodby), kompletná rekonštrukcia elektrického vedenia, obstaranie nábytku a prístrojov, pozemku. Pokračovalo sa aj v práci na budove Slovenského kultúrneho centra v Našiciach a prebehlo sťahovanie fondu Ústrednej knižnice Slovákov v Chorvátsku do priestorov Slovenského kultúrneho centra v Našiciach.

Členovia pokračovali vo svojej práci nepretržite, a to prostredníctvom kultúrnych programov, podujatí, osláv významných výročí, publikačnej činnosti, informovania, starostlivosti o jazyk a zvyky. Ešte viac ako v predchádzajúcom roku bolo cítiť odchod a nedostatok mladých ľudí, ktorí by sa aktívne podieľali na činnosti. Zo známych dôvodov, akým je pandémia, som sa osobne nezúčastnil niekoľkých podujatí, ktoré sa predsa len konali. Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí s poslancom Vladimírom Bilekom, zástupcami Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, starostami a primátormi miest a obcí našich Matíc slovenských, Veľvyslanectvom SR v Záhrebe, Chorvátskou národnou knižnicou a čitárňou v Našiciach a Ústrednou knižnicou Slovákov v Chorvátsku v Chorvátskej republike v Našiciach, či Ministerstvom kultúry Chorvátskej republiky.

Popri kultúrnych aktivitách a podujatiach, vydávame v spolupráci so Slovenským kultúrnym centrom v Našiciach mesačník Prameň. Poskytujeme informácie do pravidelných týždenných rozhlasových relácií v slovenskom jazyku v rádiách Našice, Osijek, Ilok, Đakovo a Slatina, do Chorvátskej rádiotelevízie – redakcie Prizma, Multikultura a ďalších. Okrem kultúrneho ochotníctva, informovaní, práce vydavateľstva a realizácie podujatí, je veľká pozornosť venovaná oblastiam vzdelávania prostredníctvom Slovenského kultúrneho centra v Našiciach, v rámci ktorého sú organizované rôzne semináre a stretnutia aktívu učiteľov, Škola v prírode na Slovensku, žiacka literárno-recitačná prehliadka Slovenčina moja, vydanie zbierky žiackych prác, účasť žiakov na medzinárodných súťažiach v literárnej tvorbe, stretnutia so spisovateľmi, nominácia záujemcov o vládne štipendia Slovenskej republiky pre krajanov. Mnohé aktivity sa kvôli pandémii koronavírusu neuskutočnili. Je potrebné spomenúť návštevu predsedu vlády Chorvátskej republiky Andreja Plenkovića a ministerky kultúry a médií Chorvátskej republiky Niny Obuljenovej Koržinekovej vo Zväze Slovákov a v Slovenskom kultúrnom centre v Našiciach 5. októbra 2020, pri príležitosti 10. výročia Slovenského kultúrneho centra v Našiciach.

V očiach verejnosti je slovenská národnostná menšina vnímaná ako výnimočne aktívna, a to vo viacerých sférach. Isté je, že okrem pracovitých ľudí, čo Slováci jednoznačne sú, je potrebná aj podpora štátu.

Intenzívne spolupracujeme s poslancom pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v chorvátskom parlamente Vladimírom Bilekom, Radou pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, s Úradom pre ľudské práva a práva národnostných menšín, s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Záhrebe, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, jednotkami lokálnej a regionálnej samosprávy, radami a zástupcami našich menšín, ale aj iných menšín a ďalšími inštitúciami v Chorvátskej republike a v krajinách, kde žijú zahraniční Slováci – na tzv. „Dolnej zemi“ (Srbsko, Maďarsko a Rumunsko), v Českej republike… Pri tejto príležitosti v mene všetkých príslušníkov našej menšiny sa chcem poďakovať poslancovi Vladimírovi Bilekovi za nezištnú podporu, prácu a starostlivosť o Slovákov. Musím tiež zdôrazniť svoju vďačnosť našej tajomníčke Branke Baksovej, ktorá je členkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, a taktiež sa maximálne angažuje v projektovej činnosti a finančnej podpore. V minulom roku boli z Úradu pre ľudské práva a práva národnostných menšín Chorvátskej republiky schválené značné finančné prostriedky, a to predovšetkým vďaka podpísanému Operačnému programu Vlády Chorvátskej republiky po dohode s Klubom pre národnostné menšiny a našim poslancom pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v chorvátskom parlamente Vladimírom Bilekom, ktoré boli pridelené na základe našich plánov a programov. 

Vynovili sme kroje, hudobné nástroje, technické vybavenie, predstavili sme menšinu, urobili sme dôležité kapitálové investície do domov a priestorov, ktoré používajú naši členovia. Finančné prostriedky z Úradu pre ľudské práva a práva národnostných menšín Chorvátskej republiky pomohli všetkým, ale opakovane zdôrazňujem, že musíme byť veľmi pozorní a všetky prostriedky musíme minúť účelovo. Vyjadrujem tiež poďakovanie našim zamestnankyniam vo Zväze – Branke, Helene a Antonele, ktoré podali viac ako sto projektov a pripravili všetky správy pre inštitúcie, od ktorých sme získali finančnú podporu. Ony sú, okrem iného, finančným a právnym servisom pre našich matičiarov a môžeme byť hrdí na výsledky auditu. V neposlednom rade slovenskú komunitu obohacuje chvályhodná odborná práca Slovenského kultúrneho centra v Našiciach, a to v oblasti školstva, na príprave tohto časopisu, podpora maticiam, ale aj vo výskumnej a výstavnej činnosti, za čo sa im za minulý rok dostalo aj Ceny Slovenskej národopisnej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, k čomu zamestnancom gratulujem.

Ako hodnotíte spoluprácu slovenských inštitúcií materskej krajiny so Zväzom Slovákov, ale aj v širšom kontexte, najmä so Slovákmi v Chorvátsku?

Zo Slovenska naše projekty v oblasti kultúry, školstva, médií, vydavateľstva, ale aj investícii bývajú podporené cez Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a potom je ešte školstvo podporované zvlášť prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Konkrétne Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí finančne podporuje rôzne kultúrne aktivity a podujatia našich matíc, spolufinancuje časopis Prameň, cestovanie našich matičiarov na Detvu a účasť na medzinárodnom folklórnom festivale Krajanská nedeľa a Krajanský dvor atď. Samozrejme je do toho zahrnutá aj účasť našich žiakov na projekte Škola v prírode, v projekte Slovenčina moja, školenia našich učiteľov slovenského jazyka a účasť na rôznych podujatiach, kde sa stretávajú zahraniční Slováci z iných krajín.

Zväz Slovákov má najsilnejšie rozvinutú činnosť v oblasti kultúry, ale aj v oblasti vydavateľstva a informovania. Ste spokojný s kvantitou a najmä kvalitou kultúrnych produktov?

Na túto otázku som podrobne odpovedal už na začiatku. Môžem jedine poďakovať všetkým členom, od tých najmladších po najstarších. Ďakujem predsedom Matíc slovenských a ich vedeniam, ktoré sa vyznačujú nesebeckým angažovaním sa a entuziazmom pre našu slovenskú komunitu. Prajem si, aby sa čím dlhšie udržala napriek dlhoročnej asimilácii, ale aj aktuálnej hospodárskej situácii, ktorá panuje nie len u nás, ale v celom svete.

Čo pre Vás osobne znamená Slovensko, aké sú Vaše väzby s materskou krajinou?

Dávno, v roku 1968, sa môj otec s kmotrom vybrali na motorke po prvýkrát navštíviť Slovensko. Zrodila sa láska a otec túto lásku odovzdal mne. Na Slovensko vždy rád cestujem. Najviac sa stretávame s obyvateľmi obce Nová Bystrica v kysuckom kraji. Raz k nám na návštevu prišiel náš dobrý priateľ, nitriansky biskup Judák. Bolo to v časoch, keď sme hostí zo Slovenska ubytovávali v rodinách. Vtedy sme s manželkou čakali tretie dieťa, a tak sa ho spýtala, aké mená sú v slovenskom kalendári začiatkom septembra. Začal vymenovávať všetky mená podľa dní a najviac sa nám zapáčilo meno Bystrík. Ako sa čas pôrodu blížil, meno sa nám čoraz viac páčilo, tak sa 10. septembra 2009 narodil náš Bistrik. Návštevy do Novej Bystrice začali byť viac než iba odchod na folklórne, športové, poľovnícke a iné podujatia, pretože rodiny sa stretávajú aj mimo týchto udalostí a spoločne chodia k moru, na svadby, krstiny, birmovky, zabíjačky, často sa navštevujeme aj mimo väčších príležitostí. Slovensko beriem ako môj druhý domov, a vždy keď ho navštívim, niečo vo mne sa prebudí a hovorí mi, že som rovnaký ako aj títo ľudia.

Srdečne ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov v príprave a realizácii ďalších projektov v prospech slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku