Začiatok terénneho výskumu holičského remesla medzi Slovákmi v Chorvátsku v Županji a Soľanoch

Nosenie brady, jej úprava, strihanie a holenie sa menia v priebehu storočí. U jednotlivých národov, spoločenských vrstiev a povolaní sú podmienené normami, obyčajami, ale aj módou a vkusom jednotlivca. Spôsoby jej pestovania alebo holenia sa menili v súlade so spoločenským pokrokom a časom sa utvorili rôzne tradície viazané na holičské remeslo.

Holičské remeslo, dávnejšie známe tiež ako barbierstvo, v najužšom slova zmysle poskytovalo služby holenie tváre, strihanie a úpravu účesov.

So zámerom zaznamenať zákonitosti tohto remesla v miesnych komunitách, najmä dedinách, v ktorých žijú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku, začalo Slovenské kultúrne centrum v Našiciach výskum v teréne, kým ešte v spoločnosti prežíva spomienka na lokálnych holičov, po službách ktorých už určitú dobu nie je dopyt.

Terénny výskum prebieha v dvoch základných rovinách – výskum pozostalého materiálu v regionálnych a lokálnych múzeách a medzi príslušníkmi lokálneho spoločenstva.

Na úvod výskumu sme začiatkom roka spracovali dokumentáciu živnostenskej (remeselníckej) komory, ktorá sa v súčasnosti nachádza vo Vlastivednom múzeu v Našiciach. K náhľadu sme mali celkovo 17 rozličných evidencií a kníh zápisov, ktoré obsahujú údaje v časovom rozpätí od roku 1890 do roku 1993. V spomínanom čase boli v Jelisavci registrovaní dvaja, v Ledeniku tiež dvaja a v Markovci celkovo dvanásti holiči.

Z Našíc sme výskum nasmerovali na východ Chorvátska do mesta Županja. Vo Vlastivednom múzeu Stjepana Grubera v Županji sme 20. marca nazreli do materiálov, ktoré pre nás vopred pripravili zamestnanci múzea. V spolupráci s Maticou slovenskou v Soľanoch boli v ten deň realizované aj prvé rozhovory s respondentmi v Soľanoch, konkrétne s Eržou Francisti, Marijou Okanovićovou, Anou Horvátovou, Miluškou Besekovou, Ivanom Lukačevićom a Ivanom Ćosićom Bukvinom. Formou rozhovoru s vopred pripravenými otázkami sme pri tejto príležitosti získali cenné informácie o bricoch v Soľanoch (ako nazývajú holičov v tejto obci), najmä o Benedikovi Špoljarovi, Martinovi Špoljarovi a Jánovi Týrovi. Od Jána Týra, holiča zo Solian, sme dostali k dispozícii na fotenie časť holičského náradia: devätoro nožníc, päť britiev, tri kefy, jeden holičský rozprašovač, zrkadlo, nádobu na saponát, držiak na noviny a peňaženku. Múzeum Cvelferie nám poskytlo fotografiu holičského nábytku, a to stoličky a zrkadla. Hoci nie sú priamo zo Solian, ale len z rovnakej oblasti, predsa pre nás majú výpovednú hodnotu. Zariadenie holičstva získali od Stipeho Bogutovca z Gunje v roku 2014 v Akcii zachraňovania dedičstva v obciach.
Začiatok výskumu ukázal, že na svet holičov a ich prácu sú spomienky starších obyvateľov stále živé a bohaté. Okrem toho sa v terénne ešte stále skrýva vzácne hmotné kultúrne dedičstvo na tému holičstva.
Hojnosť zozbieraného materiálu v Soľanoch nás uistila, že téma výskumu je vhodne stanovená a po spracovaní určitého priestoru budeme mať množstvo zaujímavostí.